24-hodinový plavecký maratón
Dňa 30. apríla 2010 (piatok) sa na krytej plavárni v Čadci uskutočnil Kysucký
24-hodinový plavecký maratón pri príležitosti 65. výročia oslobodenia mesta Čadce. Celá akcia sa začala o 8:00 hodine ráno a plávalo sa do nasledujúceho dňa do 8:00 hodine ráno v sobotu.
Plaveckého maratónu sa zúčastnila aj naša škola, konkrétne 24 žiakov a to žiaci z 2. C
s Mgr. Romanom Ondruškom a žiaci zo Sekundy A s PaedDr. Mariannou Jelenčiakovou.
Nasledujúci článok je verná dokumentácia, že aj my sme chceli podporiť túto akciu a zároveň urobiť niečo aj pre svoje telo....
Jedného dňa cez prestávku k nám prišla pani profesorka PaedDr. Marianna Jelenčiaková s otázkou a oznamom zároveň: ,,Kto by sa chcel zúčastnil plaveckého maratónu?“ Maratón sa mal konať 30. 4. 2010. Prihlásili sa ôsmi žiaci: Silvia Bulejová, Kristína Rovňaníková, Aneta Belancová, Nikola Vlčková, Beáta Králiková, Andrej Dlabáč, Pavol Gomola a Martin Kotyra (ja).
O týždeň neskôr po piatej vyučujúcej hodine prišla pani profesorka po nás a tí, čo sme mali ísť na maratón, sme šli na obed nabrať sily a po naobedovaní sme všetci spoločne šli na plaváreň. Cesta bola veselá a plná dohadov, kto koľko zapláva. Ja som dobre vedel, že budem plávať pomaly, lebo ja neviem rýchlo plávať. Dorazili sme na plaváreň, nahodili sme na seba plavky, osprchovali sme sa a pred bazénom vyfotili. A potom hurááááá do vody. Voda bola veľmi teplá (31,6 stupňa), čo bolo pre nás veľmi super. Naskákali sme do vody a začali sme sa rozplávať. Potom sme skákali z mostíkov rôznymi spôsobmi. Napríklad otočka o 360 stupňov, bomba, domino, krok dozadu a dopredu... Za chvíľu sme mali ísť plávať už v rámci maratónu, takže sme sa zoradili pri mostíku. Minimum, ktoré sme mali zaplávať bolo 25 metrov. Ale keďže nie sme žiadne padavky, J minimum, ktoré sme zaplávali bolo 50 metrov. Každý bol minimálne raz vo vode, ale v tom dostal Andrej nápad, že zapláva 500 metrov. Čo povedal, to urobil. Keď vyliezol z vody, odmenili sme ho búrlivým potleskom. On sa iba usmial a šiel domov. Ja som si pomyslel, že ho porazím a vážne som ho porazil. Ale iba o 50 metrov. Keď som vyliezol z bazéna, naša dobrá pani profesorka mi zariadila rozhovor do Naša TV. Bol som veľmi šťastný, pretože to bol môj prvý oficiálny výstup v televízií. Ak ste zvedaví, kto najviac zaplával, tak čítajte ďalej. Najďalej zaplávali Silvia a Kristína, a to neuveriteľných 1,5 kilometra. Iróniou je, že si mysleli, že zaplávajú najmenej a pritom porazili všetkých z našej triedy. Keby som to mal ohodnotiť, tak spodné priečky nedávam, lebo všetci sme sa prirodzene snažili.
Dúfam, že sa uskutočnia podobné aktivity, na ktorých môže Sekunda A ukázať svoje kvality, výdrž a šikovnosť.
Martin Kotyra, II.A
